Digitálna demencia
a
hygiena
„Žijeme v dobe, ktorá žiada, aby mladí ľudia dozrievali za dni či týždne rovnako dôkladne, ako dozrievali ich predchodcovia za mesiace a roky. Je to doba plná dynamiky, priam nabitá novými prevratnými zmenami v technike, priemysle, hospodárstve. Povinnosti, ktoré kladie na ľudí, vyžadujú dobrú psychickú a rozumovú kondíciu. Je to nevyhnutné nielen preto, aby sme sa schopnosťami vyrovnali požiadavkám dňa a vedeli sa udržať tam, kde sme, ale aby sme vedeli napredovať a využívať všetky možnosti na ďalší vývoj“.
Úvodné slová príspevku nie sú opisom súčasnej situácie v 21. storočí. Tieto vety napísal už v roku 1984 vo svojej publikácii Moderná psychohygiena, malá moderná encyklopédia pán profesor Daniel Bartko, popredný medzinárodne uznávaný odborník v oblasti neurologických vied a dlhoročný prednosta I. Neurologickej kliniky v Bratislave.
Táto nadčasová kniha nás inšpirovala k článku venovanému téme využívania digitálnych technológií a psychohygiene. S každou technológiou sa potrebuje ľudstvo naučiť žiť a vedieť ju efektívne využívať. Tomu môže predchádzať obdobie „opájania sa novou technológiou“, kým sa nám presýti (alebo kým príde niečo novšie, lepšie, krajšie, alebo len niečo, čo bude mať atraktívnejší marketing a vymeníme „starú“ technológiu za inú). Aktuálne žijeme dobu, kedy digitálne technológie zasahujú do našich životov tak, ako ešte nikdy predtým. Séria článkov z tohto dôvodu kombinuje najnovšie poznatky z práce nemeckého neurovedca a psychiatra Manfreda Spitzera (2012) a jednotlivé zistenia tematicky dopĺňajú klasické poznatky z práce profesora Daniela Bartka (1984). Pri prieniku zistení a odporúčaní, medzi ktorými je rozdiel takmer 30 rokov (!), si s úžasom uvedomujeme, že sú isté zákonitosti fungovania ľudského organizmu, ktoré sú platné naprieč generáciami, sú nadčasové a univerzálne a hodné osvojenia a zahrnutia do našich denných rutín aj v súčasnosti.
Digitálna revolúcia a jej odvrátená strana
V modernej dobe je digitalizácia všadeprítomná. Počítače, tablety a smartfóny sa stali bežnou súčasťou našich životov – doma, v práci i v školách. Hoci prinášajú množstvo výhod, čoraz častejšie sa objavujú hlasy upozorňujúce na ich negatívny dopad, najmä na mladú generáciu. Jedným z týchto kritických pohľadov je aj koncept digitálnej demencie, ktorý poukazuje na oslabovanie duševných schopností v dôsledku nadmerného používania digitálnych médií. Táto digitálna záťaž mení spôsob, akým premýšľame, aké stratégie učenia volíme a do akej miery zostávame mentálne aktívni. Technológie nám síce poskytujú nevídaný prístup k informáciám, no zároveň nás zbavujú prirodzenej potreby tieto informácie uchovávať a ďalej spracovávať.
Zatiaľ čo technológie nám uľahčujú prístup k informáciám, zároveň vedú k tomu, že čoraz menej používame vlastné kognitívne schopnosti. Namiesto aktívneho zapájania mysle sa spoliehame na externé nástroje – vyhľadávače, programy, aplikácie. Tým sa znižuje naša schopnosť riešiť problémy, analyzovať fakty a logicky uvažovať. Tento fenomén je obzvlášť nebezpečný pre deti a mladistvých, ktorých mozgy sú vo fáze formovania. V tomto období je dôležité podnecovať duševnú činnosť, zvedavosť, tvorivosť a samostatné myslenie. Ak sa tento základ zanedbá, dôsledky môžu byť nezvratné. Namiesto generácie schopnej kriticky myslieť a riešiť komplexné výzvy môžeme vychovať generáciu, ktorá sa bez digitálnych barličiek nedokáže v modernom svete orientovať.
Digitálna revolúcia síce prináša mnohé výhody, no zároveň spôsobuje, že si menej uvedomujeme dôležitosť pamäti, sústredenia a hlbokého porozumenia. Deti dnes vyrastajú v prostredí, kde je pozornosť roztrieštená medzi rôzne aplikácie, notifikácie a virtuálne podnety. Tento fakt zásadne mení spôsob, akým sa učia, myslia a vyhodnocujú informácie. Znižuje sa nielen ich schopnosť udržať si pozornosť, ale aj trpezlivosť pri riešení komplexných úloh.
Bartko
- Vývojové možnosti dieťaťa sú najväčšie v najútlejšom veku.
- Hovorí sa, že v prvých šiestich rokoch života sa dieťa naučí viac ako študent za celé obdobie univerzitných štúdií.
- Veľmi rušivá je nepravidelnosť v ukladaní dieťaťa na spanie. Potreba spánku je individuálna, avšak, dieťa rozhodne nemôže spať menej ako 10 hodín. Nie je však správne, ak sa to docieľuje ranným dospávaním. Najlepšie je dať dieťa spať skôr.
- Človek získava nové poznatky jednak skúsenosťami, ale najmä učením. Učenie nie je len zapamätanie si určitého množstva faktov, ale aj získanie pohotovosti v myslení, schopnosť osvojovať si nové poznatky a vedieť ich využívať. Je to teda tréning v myslení a riešení problémov.
- Je na rodičoch, aby dieťaťu vytvorili a stanovili pravidlá na plnenie povinností a záujmovú činnosť. Napríklad pri učení doma by dieťa malo dodržiavať určitý pracovný plán – stále hodiny, keď sa nebude venovať ničomu inému, len učeniu tak, aby sa naň vedelo naplno sústrediť.
- Približne tretinu života prespíme. Mnohým ľuďom je ľúto tohto „strateného“ času a chcú sa vzoprieť železnej zákonitosti. Mýlia sa však, ak sa nazdávajú, že na úkor spánku ušetria čas. Nedostatočne vyspatý človek sa rýchlejšie unaví, jeho pracovná schopnosť klesá, práca sa stáva menej hodnotnou, človek má zlú náladu, býva nevrlý, nie je „vo svojej koži“. Ak sa takáto nepravidelnosť spánku opakuje dlhší čas, vznikajú poruchy.
Mozog sa mení používaním – alebo zakrpatieva
Ľudský mozog nie je statický orgán – neustále sa mení v závislosti od toho, ako ho používame. Synapsie, teda spojenia medzi nervovými bunkami, sa pri aktívnej činnosti rozvíjajú, hrubnú a vytvárajú nové prepojenia. Ak ich však nevyužívame, postupne zanikajú. Tento jav bol v minulosti iba hypotézou, dnes ho možno vďaka pokročilým zobrazovacím metódam pozorovať priamo v mozgu. Neurologický výskum ukazuje, že podobne ako svaly, aj mozog rastie pri používaní a zakrpatieva pri nečinnosti. Na rozdiel od svalov však mozog nepotrebuje iba pohyb, ale najmä podnety a intelektuálnu stimuláciu. Proces učenia doslova pretvára štruktúru mozgu, najmä v oblastiach, ktoré sú zodpovedné za pamäť, orientáciu a logické myslenie.
Najmä hipokampus, oblasť mozgu zodpovedná za pamäť a orientáciu, je extrémne citlivý na stimuláciu. Práve tu dochádza k neurogenezii – tvorbe nových nervových buniek. Ich prežitie závisí od náročnosti úloh, ktoré vykonávame. Ak sa deti učia len pasívne – napríklad sledovaním obrazoviek – nové neuróny odumierajú. Naopak, pri aktívnom učení, riešení problémov, objavovaní a pohybe tieto bunky prežívajú a zapájajú sa do nervovej siete. Mozog tak zvyšuje svoju výkonnosť a schopnosť učiť sa. To ukazuje, že digitálne technológie, ak sú nesprávne využívané, môžu narušiť základné mechanizmy duševného rozvoja. Zároveň sa ukazuje, že jedným z najúčinnejších spôsobov, ako si zachovať mentálnu sviežosť, je aktívne a neustále vzdelávanie spojené s fyzickým pohybom a duševnou námahou.
Znižovanie mentálneho výkonu v dôsledku digitálnych návykov by sme nemali ignorovať. Ak chceme chrániť zdravý vývoj mozgu, musíme vytvárať prostredie, ktoré podporuje kreativitu, logické myslenie a schopnosť hľadať súvislosti. Významne pomáha, ak deti trávia viac času v prírode, pri čítaní alebo pri rozhovoroch, ktoré stimulujú ich kritické myslenie. Práve tie formujú mozog spôsobom, ktorý technológie nikdy nedokážu úplne nahradiť. Každodenné učenie by malo byť postavené na rovnováhe medzi tradičnými a modernými prístupmi.
Bartko
- Vývoj dieťaťa determinujú a vonkajšie okolnosti, t.j. uskutočňuje sa v ustavičnej interakcii medzi prostredím a organizmom. Nepriaznivé vonkajšie podmienky môžu narušiť „sebareguláciu“ vývoja.
- Vychovávať dieťa znamená predovšetkým užitočne ho zamestnávať.
- V škole sa nielen vyučuje, ale aj vychováva. Isté základy si deti do školy už prinášajú: doterajšie životné skúsenosti, návyky, vzťah k ľuďom atď. Cieľom výchovy v škole je podchytiť záujem detí, upraviť, usmerniť a upevniť pracovné návyky, utvoriť dobrý kolektív a pochopiteľne, zásobiť ich vedomosťami. Veľmi dôležité je, aby sa deti naučili samostatne pracovať, myslieť a vedieť sa učiť. Bez pomoci rodičov by sa to ťažko dosiahlo.
- Pre ľudský mozog platí biologický zákon o atrofii z nečinnosti. Ak sa niektorý orgán nepoužíva, stráca svoju funkciu. Ak sa stopa po učení opakovaním neoživuje, stráca sa. Aktívne opakovanie látky je výhodnejšie ako čítanie potichu. Dieťa je nútené formulovať svoje myšlienky. Myšlienka, ktorá dostala pevný slovný tvar, lepšie sa zapamätá ako myšlienka myslená.
- Pri bdení prichádza z vonkajšieho i vnútorného prostredia do mozgu mnoho nových podnetov, ktoré mozgové bunky spracúvajú, analyzujú, triedia, integrujú, aby potom takto integrované informácie vysielali do celého organizmu. Pri tejto obrovskej práci sa vyčerpávajú. Spánok pomáha obnovovať sily organizmu, a to predovšetkým výkonnosť mozgových buniek. Preto ľudia, ktorí dlhší čas spávajú nedostatočne, sú vystavení poruchám nervovej činnosti.
Digitálne médiá a vzdelávanie: Skrytý nepriateľ pokroku?
Hoci sa digitálne technológie v školskom prostredí často vnímajú ako nevyhnutný nástroj modernej výučby, výskumy ukazujú, že ich prínos nie je taký jednoznačný, ako by sa mohlo zdať. Naopak, množstvo pozorovaní a štúdií naznačuje, že ich účinok môže byť dokonca negatívny. Digitálne nástroje môžu žiakom pomáhať pri získavaní informácií, no zároveň ich odvádzajú od sústredeného a hlbokého spracovania učiva. Povrchné čítanie, surfovanie a klikanie sa stávajú dominantnými činnosťami, ktoré znižujú schopnosť sústrediť sa na podstatu a vytvárať trvalé vedomosti. Navyše, deti si zvykajú na okamžitú spätnú väzbu a odvykajú+ od vytrvalosti, potrebnej pri riešení náročnejších úloh.
Tieto poznatky nás vedú k zásadnej otázke: akú úlohu by mali digitálne technológie skutočne zohrávať vo vzdelávacom procese? Odpoveď znie – doplnkovú a obmedzenú. Vzdelávanie je predovšetkým o myslení, porozumení a schopnosti argumentovať. Tieto schopnosti sa nedajú vybudovať kliknutím na odpoveď v online teste. Navyše, digitálne technológie často nahrádzajú tradičné formy výučby – čítanie, písanie, diskusiu – čím sa ochudobňuje nielen samotné vzdelanie, ale aj kultúrna a jazyková identita žiakov. Riešenie spočíva v zmysluplnom začleňovaní technológií do výučby, nie v ich nahrádzaní základných foriem učenia.
Ukazuje sa, že aj vysoká dostupnosť digitálnych pomôcok v triedach nezaručuje zlepšenie študijných výsledkov. Žiaci sa často spoliehajú na rýchle odpovede z internetu, bez toho, aby si ich overili alebo o nich premýšľali. To vytvára ilúziu poznania, ktorá v skutočnosti bráni budovaniu skutočných vedomostí. Navyše, schopnosť analyzovať a prepájať poznatky sa takmer úplne vytráca. Preto je nevyhnutné aktívne rozvíjať schopnosť kritického myslenia a vytrvalosť pri učení.
Bartko
- Ľudká osobnosť rastie a plne sa rozvíja najmä tam, kde musí prekonávať prekážky. Dieťa, ak je zbavené možnosti, aby prirodzenou cestou pozitívnych a negatívnych skúseností nadobudlo zásobu pre život dôležitých vzťahov, postov, reakcií, je zle pripravené na život a môže zlyhať v situáciách, keď je odkázané samo na seba.
- Dobre organizovaná mimoškolská práca (záujmové krúžky) pomáha nielen rozšíriť a upevniť vedomosti žiakov, ale aj zlepšuje ich disciplínu a odvracia ich od nesprávneho štýlu práce.
- Zároveň každý prežíva dve výchovy: tú, čo dostáva od iných (rodičov, učiteľov, vedúcich), a tú dôležitejšiu, ktorú si dáva sám. V živote neutvárame len veci, stroje, domy a pod., ale aj samých seba, svoje úspechy a neúspechy, v značnej miere aj svoje duševné zdravie. Môžeme sa zmeniť, musíme to ale chcieť. Ide o to, aby sme mohli v bežnom živote znamenať a dosahovať viac ako doteraz – prácou na sebe, vôľou neustále sa zdokonaľovať.
- Permanentné (celoživotné) sebavzdelávanie a sebavýchova predstavujú zmeny vo vnútornom vzťahu človeka k sebe samému, predstavujú prácu na sebe, robia z objektu výchovy subjekt sebavýchovy.
- Budúcnosť spoločnosti i človeka tvorí človek a on – ako to už v živote býva – môže robiť dobre i zle, môže utvárať nové hodnoty alebo plodiť nepodarky, môže vystrájať nezmyselné rozumnosti, ale i nerozumné zmyselnosti, môže budovať i prinášať záhubu. Prirodzene, všetko robí podmienene. Je podmienený dedičnosťou, výchovou, okolitým svetom, únavou alebo sviežosťou, denným časom, predsudkami i spoločenským pomermi. To všetko tvorí situáciu, v ktorej sa rozhoduje.
Sociálne dôsledky digitalizácie: Osamelosť namiesto spojenia
Jedným z najvýznamnejších paradoxov digitálnej éry je, že hoci sme technicky prepojení viac ako kedykoľvek predtým, mnohí ľudia sa cítia osamelejší. Tento fenomén je obzvlášť výrazný u detí a mladistvých. Virtuálne kontakty, hoci početné, často nenahrádzajú kvalitu reálnych medziľudských vzťahov. Osobná komunikácia má nenahraditeľnú hodnotu – učí empatii, načúvaniu, neverbálnemu vyjadrovaniu a budovaniu dôvery. Sociálne siete však často vedú k povrchnej výmene informácií, porovnávaniu a pocitom menejcennosti.
Rodičia a učitelia musia deťom pomáhať pochopiť, že skutočné priateľstvá nevznikajú cez obrazovku, ale prostredníctvom spoločného času, rozhovorov a zážitkov. V reálnom svete získavame dôležité skúsenosti, ktoré formujú našu schopnosť orientovať sa v sociálnych situáciách. Digitálny svet nás o túto príležitosť často oberá. Navyše, online prostredie podporuje anonymitu a tým aj stratu zodpovednosti za vlastné slová a činy. Výsledkom je nárast kyberšikany, online závislostí a porúch sebaobrazov u mladých ľudí.
Vzťahom budovaným výlučne v online priestore často chýba emocionálna hĺbka a autenticita. Virtuálne prostredie neposkytuje spätnú väzbu na výrazy tváre, tón hlasu či gestá. Deti a mladiství tak prichádzajú o skúsenosti nevyhnutné pre rozvoj emocionálnej inteligencie. Zvyšuje sa riziko izolácie a pocitu odcudzenia, aj keď sú technicky „v kontakte“ s množstvom ľudí. Zdravý vývin sociálnych zručností nemôže byť nahradený digitálnou komunikáciou.
Bartko
- Dieťaťu nestačí dať jesť a nechať vyspať. Rovnako potrebné sú aj psychologické vitamíny. Nežná opatera a rozmanité prejavy láskavého vzťahu rodiča spolu s rozumným uspokojovaním potrieb dieťaťa a rešpektovaním jeho individuálnych čŕt a záujmov sa uplatňujú od najútlejšieho detstva. Vyvolávajú pocit spokojnosti a radostnú náladu, z toho vznikajú základy budúcich kladných sociálnych citov.
- Príklad dobrých vzťahov v rodine je dôležitou podmienkou prevencie vzdoru, zlosti a agresivity. Každé dieťa je také, akým ho urobila výchova, rodičia a vychovávatelia, a spoločnosť svojím príkladom.
- Civilizácia urobila život človeka ľahším, krajším, radostnejším, umožnila mu lepšie žiť. Priniesla však súčasne aj mnoho problémov. Jedným z nich sú aj defekty v medziľudských vzťahoch, strata pocitu súdržnosti a solidarity, pocity osamelosti a opustenosti, odcudzenia atď.
- Vyše polovica dospelých trávi veľkú väčšinu voľného času pri televízore, ktorý nahrádza zábavu a iné formy oddychu mimo domu.
- Ak v súčasnosti narastá počet neurotických ochorení a civilizačných chorôb (vysoký krvný tlak, artérioskleróza, srdcový infarkt, choroby tráviaceho traktu atď.), treba pripustiť, že jednou z možných príčin je aj pocit osamelosti, nespokojnosti so sebou i s existujúcimi podmienkami.
Vzdelávanie detí: Perá pred klávesnicami
Tradičné spôsoby učenia, ako je písanie perom, čítanie z papiera a vedenie osobných rozhovorov, zohrávajú v procese osvojovania si poznatkov kľúčovú úlohu. Výskumy ukazujú, že deti, ktoré sa učia písať perom, si lepšie osvoja tvar písmen, ich význam a dokážu ich efektívnejšie rozpoznať aj pri čítaní. Motorické stopy zanechané vlastnoručne napísaným slovom podporujú činnosť mozgových oblastí zodpovedných za jazyk a pamäť. Písanie na klávesnici tieto stimuly neposkytuje, čím sa narúša prirodzený vývoj jazykových zručností.
Zvládnutie spisovného jazyka je nevyhnutným predpokladom úspechu v škole aj v živote. Ak sa v ranom veku oslabí schopnosť porozumieť textu alebo vytvárať súvislé vyjadrenia, následky sú často dlhodobé. Napriek tomu sa v mnohých školách upúšťa od klasickej výučby písania v prospech digitálnych zariadení. Tento trend je však nebezpečný. Namiesto rozvoja čitateľskej gramotnosti a schopnosti vyjadrovať myšlienky sa deti učia rýchlo a povrchne zadávať text. Preto by mal byť dôraz kladený na kvalitnú a systematickú výučbu písania rukou.
Výučba písania rukou má silné opodstatnenie v procese osvojovania si jazyka a vnímania textu ako celku. Písanie fixuje poznatky do pamäti efektívnejšie než ťukanie do klávesnice. Rozvoj jemnej motoriky súvisí s aktiváciou oblastí mozgu pre myslenie a tvorivosť. Moderné vzdelávanie by preto nemalo upúšťať od tradičných foriem učenia v prospech pohodlnosti. Porozumenie vzniká, keď sa myšlienky zapisujú a formulujú vlastnými slovami.
Bartko
- Hlavným pracovným orgánom človeka je ruka a na nej predovšetkým prsty. Neurofyziologickým výskumom sa zistilo, že pohybom ruky zodpovedá aktivizácia omnoho väčších oblastí nervových buniek v mozgovej kôre ako činnosti iných svalových skupín (napr. svalov hrudníka, trupu a pod.), hoci tieto svalové skupiny sú omnoho väčšie ako svaly ruky a prstov. Pohybové aktivity človeka, ktorými sa človek odlišuje od zvierat – postavenie rúk a reč – ktorá je úzko spojená s myslením, sú charakterizované tým, že ich riadia veľké oblasti mozgovej kôry, ktoré sú prepojené početnými spojmi s inými oblasťami mozgu.
- Zároveň v rámci podpory vzdelávania by sme sa nemali uspokojiť s dosiahnutím vysokoškolského diplomu alebo maturitného vysvedčenia, ale mali by sme pravidelne a systematicky obohacovať svoj systém poznatkov o poznatky nové, hlbšie a zasadzovať ich do širších súvislostí. Poznanie – to je však niečo viac ako rozšírenie faktických vedomostí. Poznanie vyžaduje, aby človek žil tu a teraz, a nie kdekoľvek inde – v minulosti ani v budúcnosti.
Fyzická aktivita ako prevencia digitálnej degenerácie
Pohyb je nielen základom telesného zdravia, ale aj neoddeliteľnou súčasťou správneho fungovania mozgu. Výskumy ukazujú, že pravidelná fyzická aktivita – ako napríklad beh – stimuluje tvorbu nových neurónov v mozgu, najmä v hipokampe. Tieto bunky sa následne zapájajú do učenia a pamäte. Fyzická aktivita teda nepôsobí iba ako prevencia proti obezite, ale aj ako prirodzený tréning mozgu. Deti, ktoré sa pravidelne hýbu, sú nielen fyzicky zdravšie, ale majú aj lepšiu koncentráciu, nižšiu mieru stresu a vyššiu schopnosť sústrediť sa na učenie.
Napriek týmto poznatkom sa v školách a škôlkach venuje čoraz menej času telocviku či pohybovým hrám. Namiesto toho sa žiaci čoraz častejšie stretávajú s obrazovkami, ktoré pasívne konzumujú. Rodičia i pedagógovia by si mali uvedomiť, že duševná výkonnosť detí nesúvisí len s množstvom informácií, ale najmä so spôsobom ich spracovania. A ten je úzko prepojený s fyzickou aktivitou. Kognitívne schopnosti sa najlepšie rozvíjajú v kombinácii intelektuálnej záťaže a pohybu. Preto je dôležité zabezpečiť deťom dostatok pohybu každý deň.
Fyzická aktivita nielen zlepšuje fyzickú kondíciu, ale aj podporuje náladu, emočnú stabilitu a mentálnu odolnosť. Deti, ktoré sa hýbu, lepšie zvládajú stres, sú pozornejšie a prijímajú nové poznatky efektívnejšie. Pravidelný pohyb stimuluje uvoľňovanie dopamínu a serotonínu, ktoré ovplyvňujú mozgovú plasticitu. Školy by mali klásť dôraz na pohyb aj mimo telocviku – napríklad počas prestávok. Ignorovanie tejto potreby môže mať negatívny vplyv na celkový rozvoj detí.
Bartko
- Všetky deti sa nevyvíjajú rovnako rýchlo, záleží nielen od dozrievania jeho nervového systému, ale aj o ďalšie vplyvy prostredia, výživy, zdravia dieťaťa, a najmä dosť podnetného okolia, ako i dostatku príležitostí na cvičenie a učenie. Pohybové návyky možno vypestovať len pohybom. Pohybom sa okrem toho zlepšuje nervovo- svalová koordinácia, svaly sa stávajú silnejšími, zrýchľuje sa krvný obeh, prehlbuje sa dýchanie, zvyšuje sa látková premena, chuť do jedla – to všetko sa priaznivo prejavuje na telesnom a duševnom vývoji dieťaťa. Pri pohybovej činnosti sa aktivuje nielen tá časť mozgu, ktorá reprezentuje „pracujúce“ svalové skupiny, ale aj že tento pohyb umožňuje spolupráca takmer celej nervovej sústavy. Meraním regionálneho prietoku mozgom sa zistilo, že najväčší je v aktivovaných oblastiach mozgu, ale mení sa aj v iných častiach mozgu. Pohybová činnosť takto umožňuje zdokonaľovanie funkcie nielen určitej časti mozgu, ale celej nervovej sústavy ako celku.
- Moderný človek sa zriedkavejšie unaví fyzicky, jeho únava je skôr „duševná“. Jednostranný, monotónny a zmechanizovaný spôsob života civilizovanej spoločnosti sa odráža na živote dospelých i dospievajúcich. Cieľavedomé a pravidelné cvičenie môže pôsobiť ako kompenzácia deformujúcich, jednostranne zaťažujúcich vplyvov zamestnania, podporovanie harmonického telesného vývoja, aktívneho zdravia a s ním súvisiacej duševnej sviežosti. Denná skúsenosť každého z nás ukazuje, že po obyčajnej prechádzke sa niekedy stráca rozčúlenie, hnev, lepšie sa uchováva duševná rovnováha a pokoj. Športovanie je tak účinným psychohygienickým faktorom.
Negatívne dôsledky digitálnej zábavy: Strava pre dušu
Tak ako existuje zdravá a nezdravá strava pre telo, existuje aj vhodná a nevhodná potrava pre našu myseľ. Digitálne médiá, najmä tie, ktoré sú zamerané na zábavu, často predstavujú formu tzv. junk content – teda mentálneho odpadu, ktorý síce zamestná pozornosť, no neposkytuje žiadnu hodnotu pre rozvoj myslenia. Televízne programy, násilné videohry či nekontrolovaný internetový obsah môžu viesť k znecitliveniu, strate empatie a oslabeniu kognitívnych schopností. Deti, ktoré sú týmto obsahom vystavené pravidelne, sa učia reagovať impulzívne, nie premyslene.
Tento fenomén má závažné dôsledky aj na spoločenskú úroveň. Znížená schopnosť koncentrácie, slabá slovná zásoba, emočná nestabilita a neschopnosť kriticky myslieť – to všetko sú výsledky dlhodobého vystavenia nekvalitnému obsahu. Namiesto rozvoja zručností potrebných pre život v 21. storočí (ako je riešenie problémov, spolupráca, kreativita) sa u detí podporujú pasívne formy trávenia času. Zodpovednosť preto nesie aj spoločnosť – regulácia digitálneho obsahu pre deti a osveta medzi rodičmi sú kľúčové kroky na zmenu tohto trendu.
Nie je podstatné len to, koľko času deti trávia pri obrazovke, ale aj aký obsah konzumujú. Digitálna zábava by mala byť vyvážená aktivitami podporujúcimi fantáziu a samostatnosť. Ak prevláda pasívny obsah, oslabuje sa schopnosť rozlišovať medzi hodnotným a povrchným. Dlhodobo to vedie k strate motivácie a schopnosti sebaregulácie. Rodičia a učitelia musia preto usmerňovať výber digitálneho obsahu detí.
Bartko
- Návyky slúžia uspokojovaniu základných osobných potrieb človeka (telesné pohodlie, pocit bezpečnosti, byť obdivovaný apod). Neuspokojovanie týchto potrieb vyvoláva v človeku nespokojnosť, nepokoj, často úzkosť a smútok. Hovorí sa, že návyk (zvyk) je druhá prirodzenosť človeka. Utváranie návykov je teda pre život človeka veľmi užitočné a účelné. Za určitých okolností sa môže stať, že návyk prestane byť účelný – a tak je pre dieťa nežiaduci, nevhodný, škodlivý. Škodlivý návyk môže vzniknúť aj nesprávnou výchovou. Takýchto prípadoch hovoríme o zlozvyku. Návyk a zlozvyk majú rovnakú fyziologickú podstatu.
- Stráviť istú časť voľného času pri televízore nie je chyba. Chybou je vtedy, ak to ide u detí na úkor plnenia povinností, ktoré sa potom presúvajú na neskoré večerné hodiny.
Potrebujeme hygienu mysle
Digitálne médiá samy osebe nie sú škodlivé. Problém nastáva vtedy, keď ich používame bez rozmyslu, v nevhodnom veku a v príliš veľkom rozsahu. Najzraniteľnejšou skupinou sú deti, ktorých mozog sa ešte len vyvíja a formuje. V tejto fáze je kľúčové, aby sa deti stretávali s podnetmi, ktoré podporujú ich prirodzenú zvedavosť, tvorivosť, motoriku a sociálnu interakciu. Digitálne médiá sú však často presným opakom – ponúkajú rýchlu zábavu bez námahy, izolujú a potláčajú vnútornú motiváciu.
Digitálna hygiena by sa mala stať rovnako dôležitou súčasťou výchovy ako správna strava či pohyb. Znamená to vedomé nastavovanie pravidiel – koľko času denne trávi dieťa pred obrazovkou, aký typ obsahu sleduje, či má dostatok osobných kontaktov a aktívneho pohybu. Je úlohou rodičov, učiteľov, ale aj tvorcov verejných politík, aby tieto pravidlá stanovili a podporili ich dodržiavanie. Ak chceme, aby naše deti boli v budúcnosti zdravé, empatické a inteligentné osobnosti, musíme im vytvoriť prostredie, ktoré im umožní rásť komplexne – duševne, telesne i spoločensky.
Hygiena mysle nie je len obmedzenie technológií, ale aj vytváranie prostredia podporujúceho intelekt a emócie. Kvalitný spánok, pravidelný režim a rituály posilňujú psychickú odolnosť. Pohoda úzko súvisí so stabilným rodinným zázemím a osobnou komunikáciou. Digitálna záťaž vedie k vyčerpaniu a narušeniu vnútorného prežívania. Prevencia by mala byť komplexná, cielene prispôsobená vývinovým potrebám dieťaťa.
Bartko
- Najväčší formujúci význam majú prvé roky života a obdobie dospievania.
- Rodina má základný význam pre duševný vývoj človeka. Je preň prvou školou života. Tu získava model svojich budúcich vzťahov k ľuďom, názorov, správania, návykov atď. Rodičia a rodina so svojimi podmienkami kladú základy detskej osobnosti.
- Citová spojitosť dieťaťa s jeho rodičmi a jeho stotožňovanie sa s nimi je základom jeho správnej sociálnej adaptácie, čo mu umožňuje, aby pochopilo význam spoločenských, morálnych, právnych a iných požiadaviek, a aby sa ich osvojenie stalo súčasťou jeho osobnosti, usmerňujúcou jeho správanie.
Odporúčania pre hygienu mysle
Digitálne médiá spôsobujú, že menej používame mozog, čím časom klesá jeho výkonnosť. U mladých ľudí okrem toho bránia vývinu mozgu, teda duševná výkonnosť ostáva od začiatku pod úrovňou svojich možností. Netýka sa to len myslenia, ale aj vôle, emócií a predovšetkým sociálneho správania.
Predkladáme niekoľko celkom praktických tipov, na kompenzáciu vplyvu digitálnych technológií na naše psychické aj fyzické zdravie.
- Zdravo sa stravujme. Najrozšírenejšie choroby získavame stravou, a to nemusí byť.
- Denne polhodinový pohyb (choďme napríklad pešo do práce alebo na nákup) – je to najlepšie, čo môžeme pre svoje telo spraviť.
- Pokúsme sa byť „menej zamyslení“. Buďme prítomní svojou vedomou pozornosťou. Je dôležité sústrediť sa na prítomnosť tu a teraz, a nikde inde.
- Klaďme si za cieľ len dosiahnuteľné veci. Sme náchylní mať na seba vysoké nároky. Pritom môžeme v podstate len zlyhať a budeme so seba ešte sklamanejší. Takto si spôsobujeme zlyhanie a sme nešťastní.
- Pomáhajme druhým. Pomáhanie je zdravé pre toho, kto pomáha.
- Peniaze míňajme na zážitky, a nie na veci. Veci zostarnú, zhrdzavejú, potrebujú miesto a zapadnú prachom. Časom sú nám na ťarchu a ťahajú nás k zemi. Pri zážitkoch je to presne naopak, čím sú staršie, tým ružovejšie sa nám zdajú. Udržujeme si ich v pamäti a sú našou súčasťou.
- Počúvajme z času na čas vedome hudbu. Práve hudba potláča aktivitu tej časti mozgu, ktorá je zodpovedná za strach a zároveň povzbudzuje oblasti zodpovedné za pocit šťastia. Spievajme, lebo je to zdravé. Keď nemáme odvahu alebo sa bojíme, že nás môže niekto počuť, spievajme si v aute. Nalaďme si nejaké rádio s pesničkami, ktoré sa nám páčia, a jednoducho si nahlas spievajme.
- Usmievajme sa. A to aj vtedy, keď sa na to práve necítime. Naše pocity nie sú žiadne jednosmerné ulice od mozgu do žliaz a svalov. Náš mozog skôr preberá informácie z nášho tela a na základe toho si vytvára vlastný pocit. Stačí, ak sa nám náhle rozbúši srdce a zmocní sa vás strach. Neplačeme len preto, že sme smutní, ale častokrát sme smutní, lebo plačeme. Podobne je to so smiechom. Kto sa aj bez dôvodu usmieva, podporuje oblasti mozgu zodpovedné za dobré pocity.
- Buďme aktívny a prekonávajme prekážky. Kto sa lepšie cíti – vysokohorský turista, ktorý sa vyviezol na vrchol lanovkou, alebo turista, ktorý ten vrch zdolal po vlastných? Jednoznačne ten, kto celý spotený vylezie až hore, je hrdý na svoj výkon a užíva si prekrásny výhľad úplne inak, ako ten, kto sa vyvezie lanovkou alebo autom, uteká rovno na kávu, kúpi si rýchlo suvenír a vôbec nevníma okolité lesy, vzduch a pokoj.
- Skoro na všetko, čo aktivuje naše centrá šťastia, si zvykneme relatívne rýchlo. Najdôležitejšiu výnimku tvoria ostatní ľudia. Úsmev, dobrý rozhovor, spoločné jedlo, skrátka spoločná aktivita – to je dávka, ktorá nám zaručí plnohodnotný život. Po večeri s troma priateľmi sme oveľa šťastnejší a pomôže nám viac ako tristo virtuálnych kontaktov na Facebooku.
- Trávme viac času vo voľnej prírode. Prospieva to telu aj duši. Už len pohľad na lúky a stromy zvyšuje našu spokojnosť so životom.
- Ak máme deti, platí to pre ne ešte viac.
- Obmedzme digitálne médiá. Obmedzme ich dávkovanie ako sebe, tak aj našim deťom. Je to jediné, čo má dokázateľne pozitívny efekt.
- Nesnažme sa úplne vylúčiť digitálne médiá z nášho života, veľa krát sú nevyhnutné pri výkone našej práce či pri štúdiu. Môžeme ich ale nahradiť zdravšími a príjemnejšími aktivitami (záľuby, umenie, šport), a bola by škoda, keby sme sa sami o ne dobrovoľne pripravovali.
A asi najdôležitejší tip zo všetkých od pána profesora Bartka:
- „Deti svojim správaním „odrážajú“ prostredie, v ktorom vyrastajú“. Rodičia (a učitelia) buďme im príkladom. Aj v tom, ako a na aký účel využívame digitálne technológie, ale aj v tom, ako sa správame k ľuďom vo svojom okolí.
Kto dnes nechce vidieť, že jeho postavenie v zamestnaní i v spoločnosti závisí od toho, ako si bude zvyšovať mieru svojich profesionálnych znalostí, ako ovládne novú techniku, nové metódy atď., dostane sa do nepriaznivého postavenia a do mnohých konfliktov.
(Bartko, 1984)