Kierkegaard hovorí o myšlienke byť rytierom viery a ako dôsledok praktickosti tohto názoru je zaraďovaný medzi kresťanských existencialistov. V podstate predkladá tvrdenie – podobne ako platí v manželstve – že nemôžete zistiť, či je nejaké stvorenie dobré alebo zlé bez toho, aby ste sa do toho vložili celí. Presne tak, ako sa nemôžete oženiť bez toho, aby ste si vzájomne sľúbili, že sa k tomu druhému pripútate a nebudete utekať, nech sa deje čokoľvek. Takže by ste sa mali lepšie spoznať a vychádzať spolu, pretože tak to v manželstve tak bude. Bez tohto prísľubu nemôžete byť manželstvu dostatočne oddaní na to, aby fungovalo.  V súvislosti s vierou sa teda zdá, že vo svete musíte konať s odvážnou dôverou – nie s naivnou dôverou, ale odvážnou dôverou – v potenciálnej dobrote samotnej existencie, aby ste  zistili, či je táto viera odôvodnená alebo nie. A tým máme čiastočne vysvetlené, prečo je to viera; musíte urobiť aj nezmyselné veci. Nemôžete len čakať.

V knihe Zjavenia, keď sa Kristus vráti, aby súdil každého, hovorí: „Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, vypľujem ťa z úst“. Jeho najprísnejší rozsudok nie je vyhradený pre jednoznačných a nekajúcnych hriešnikov a už vôbec nie pre ľudí, ktorí sú úplne oddaní svojej viere. Ale najprísnejší rozsudok je pre ľudí, ktorí hrajú na obidve strany a nedokážu sa k zaviazať len k jednej.

Jedna z vecí, s ktorou som sa začal pohrávať, je myšlienka, že viera je vlastne podmnožinou, v istom zmysle, existenčnej odvahy. Hovoril som so svojimi poslucháčmi a divákmi o myšlienke, že ak sa chcete usilovať o dobro, robíte to v určitom zmysle napriek niečomu . Takže ak ste naivný, ste dobrý, pretože si myslíte, že všetko je dobré a všetci sú dobrí. Ale ak ste naivný, nie ste ešte zrelý a múdry. Potom vás z tejto naivity vytrhne zrada či tragédia a potom vás zláka cynizmus. Cynizmus je múdrejší ako nevedomá naivita. Ale to nie je v poriadku. Môžeme povedať, že je to púšť. Je to púšť pre únik z naivity a východiskom z toho je prejaviť odvážnu vieru. Odvážna viera je niečo ako: ‚Budem konať dobro aj napriek tomu, že máme dôkazy o tragédiách a zlomyseľnostiach a zverstvách z histórie ľudstva a tak ďalej.“ A to je súčasťou odvážnej viery: „Zaviažem sa k tomu.“

Odvážna viera a záväzok nemajú nič spoločné s vaším vlastným vykúpením. Je to rozhodnutie o tom, ako sa postaviť zoči-voči životnej katastrofe. Musíte sa rozhodnúť tak či onak. Buď si poviete „život je taký hrozný, že by sa mal jednoducho skončiť a že ak existuje Boh, mal by byť zatratený za to, že si dovolil vytvoriť taký hrozný svet.“ Alebo si poviete: ‚Nie, napriek všetkému budem pracovať všetkými možnými spôsobmi, aby bolo všetko lepšie a aby som hovoril vždy pravdu a tak napredoval. A budem viesť svoj život podľa týchto princípov a potom zažijem dobrodružstvo, ktoré s tým príde a uvidím, čo sa stane.“