Príloha 1: O chudobe, nerovnosti, ich povahe a ich zmiernení.
Je mimoriadne dôležité, aby konzervatívci chápali a diskutovali pravý pôvod núdze a nerovnosti distribúcie zdrojov a odmien.
Absolútna chudoba, sama o sebe nie je primárne dôsledkom individuálneho hriechu alebo skazenosti sociálnych systémov. Naopak je hrubou a nezmeniteľnou črtou prírody. Všetko živé je odsúdené, aby prežilo, na náročnú snahu získavania potrebných zdrojov. Chudoba, ktorá musí byť zvládnutá, aby núdza, bolesť a smrť mohli byť držané v medziach a bola zaistená reprodukcia (rozmnožovanie), sa nedá správne a fundamentálne pripísať vykorisťovaniu človeka človekom alebo skazenosti a útlaku sociálnych štruktúr. Zvládnutie tejto veľkej potreby je v prvom rade nepravdepodobné a ak, je priamym dôsledkom chvályhodnej osobnej snahy a fungujúceho a udržateľného spoločenského podnikania.
To všetko platí aj pre relatívnu chudobu. Rovnako závažný fakt o disproporčnom zisku a strate nie je pripísateľný, v tom najzákladnejšom zmysle, neadekvátnosti osobných cieľov alebo nedostatočnosti verejných inštitúcií. Je naopak hlboko a záhadne vtkaný do štruktúry prírodzenej reality, ako prírodnej, tak aj sociálnej. Charakterizuje ho rozdelenie hmoty v galaxiách (malé množstvo hviezd má najväčšiu hmotnosť), pohyb vody v ekosystémoch (malé množstvo riek preváža väčšinu svetovej sladkej vody), rozloženiu populácie v jednotlivých geografických regiónoch (malé množstvo miest má väčšinu obyvateľstva), závažnosť prírodných katastrof ( malý počet zemetrasení ničí väčšinu budov), a distribúciu prírodných zdrojov (malé množstvo ropných ložísk disponuje väčšinou kapacít depozitov). Rovnaký princíp platí pre výkon a odmeňovanie v sociálnych doménach ( malý počet skladateľov zložil hudbu klasického repertoáru), vedeckej snahy ( malé množstvo vedcov publikovalo väčšinu vedeckých publikácií, malé množstvo vedeckých prác získa väčšinu citácií) a predaj kníh ( malý počet autorov dominuje rebríčkom bestsellerov).
Táto nerovnosť existuje, rovnako na strane produkcie, v ktorej malý počet ľudí v každom podnikaní prevezme veľké množstvá cennej práce a na strane kompenzácií, kde malé množstvo ľudí získa väčšinu príjmu a bohatstva. Rozmanitosť škály prírodných procesov a všetkej známej produktívnej a kreatívnej snahy spôsobuje nerovnosť, ktorá preto musí byť rozpoznaná a manažovaná.
Ani znalosť týchto faktov, ktoré sú len zlomkom celého súčtu týchto faktov, ani počin odkazovania na také fakty, nespôsobuje oprávnenie pre existenciu relatívnej chudoby ( o nič viac ako fakt, že absolútna núdza je oprávnená apriórnosťou reality jej existencie). Sú rozpoznané a citované naopak z dôvodu, aby realita nerovnosti a ťažkosť spojená so zlepšovaním podmienok bola ako rozpoznaná a braná s dostatočnou vážnosťou (skôr ako bezmyšlienkovo pripisovať a nebezpečne hovoriť, že je to samotná existencia kapitalizmu alebo nerovnosti demokracie alebo voľných trhov).
Pravdou však je a treba to povedať, že ochota a schopnosť vykorisťovať, akokoľvek motivovaná, degenerácia a korupcia spoločenských systémov, počnúc rodinov skrz štát, cirkev môže samozrejme zasahovať alebo zničiť nutnú dôveru, postoje a prax, ktoré sú základom udržateľného, produktívneho, štedrého občianstva a komunity,
Ale a stojí za to zopakovať, že v žiadnom prípade nie je taká túžba, úpadok a zásahy príčinou tých najzákladnejších ekonomických problémov, ktoré sužujú nás a naše inštitúcie.
Správne prejavené osobné ambície a aktivity, rovnako ako správne založené a udržiavané spoločenské inštitúcie, ktoré dostatočne a veľkoryso produkujú a distribujú , sú v týchto cieľoch ohrozované chamtivosťou, hnevom (zášťou), nihilistickou bezvernosťou a zmätkom, ako aj politickými, ekonomickými, sociálnymi a teologickými dôsledkami takých patológii motivácií.
Fakt apriórneho nedostatku a pôsobenie hlbokých zákonov nerovnosti produkcie, distribúcie a kompenzácie znamená, že rovnako individuality aj spoločnosti sa musia formovať takým spôsobom, aby produktívny ľudia mali slobodu byť produktívny a boli optimálne motivovaní pokračovať v produkcii. Je však povinnosťou konzervatívcov, aby v čo najhlbšom zmysle vnímali katastrofu absolútnej núdze a nebezpečenstvo a potenciálnu tragédiu a sociálne nebezpečenstvo radikálnej nerovnosti, aby súcitili s ťažkou situáciou tých, ktorých takáto realita postihla, a všímali si nebezpečenstvo, ktoré predstavuje pre usporiadanie spoločenstva nekontrolovaný nepomer vlastníctva a príležitostí.
Tí, ktorí sa riadia západnými normami musia preto podporovať a pracovať v prospech existencie dostatku produktívneho podnikania, tak aby čo najviac ľudí mohlo usilovať v nádej úspechu v množstve rôznorodých smerov a rovnako tak musia presadzovať, povzbudzovať a udržiavať etickosť a kultúru produktívnej štedrosti.
Len tak je možné zabezpečiť miesto pre každého bezohľadne na vrtochy vrodených schopností, rovnako ako správne prevzatie zodpovednosti za zmiernenie smerom k absolútnej a relatívnej chudobe.
Všetci sme odsúdení na svojvoľné a nerovnaké stupne nedostatku a privilégií. Niektorí sa rodia chudobní, slabí a nezdraví; iní bohatí na zdroje a príležitosti, ako aj na schopnosti a zdravie. Správnou odpoveďou na takúto zdanlivú nespravodlivosť je v prvom rade zhovievavosť a vďačnosť, ktoré sa majú prejavovať odvážne; a v druhom kultivácia túžob a schopnosti využiť tieto nerovnomerne rozdelené talenty a dary v službe chudobným, utláčaným, marginalizovaným a slabým. Takáto služba uspokojuje požiadavky svedomia aj štátu v tom najpravdivejšom a najpretrvávajúcejšom zmysle. Takáto služba tiež slúži ako najplatnejší a najspoľahlivejší zdroj zmyslu, ktorý nás všetkých skutočne podporuje, chráni nás pred zúfalstvom, individuálne aj kolektívne, keď sa ocitneme vystavení dramatickým a náročným peripetiám osudu. Je skutočne lepšie dávať, ako dostávať a konzervatívci by urobili dobre, keby vyvážili svoje požiadavky na slobodu, autonómiu a tradíciu sľubom, že budú starostliví, štedrí a dobročinní.
Appendix 2: O osobnej zodpovednosti a praktickosti zmyslu
Pri absencii hlbokého, trvalého zmyslu, tragédia a zrada, ktorá nevyhnutne sprevádza život, podkopáva motiváciu, vyvoláva utrpenie, ktoré môže byť neznesiteľné a zvádza nás k hedonizmu, cynickosti, beznádeji, horkosti, závisti a napokon k rozkoši pomstychtivej krutosti. Tento zmysel sa stal sporným, v neposlednom rade v dôsledku filozofického a teologického zmätku manifestujúceho sa po takzvanej Smrti Boha. Mladí, rovnako ako starí sa stali odmietavými k svojmu dedičstvu, skeptickými k výhodám dospelosti, ostali bez podpory vo svojom snažení, obvinení z predsudkov a nevhodných ambícií a kŕpmený nekončiacou diétou apokalyptickej záhuby a historickej krivdy. V dôsledku tohto sa stali nebezpečne demoralizovanými, napriek bohatstvu a bezpečnosti dnešných dní a nesmiernych horizontov možností otvorených pre každého. Tieto nanajvýš znepokojujúce podmienky vyvolávajú narastajúcu nedôveru, tak ako sa stáva hodnota ľudskej snahy pochybnou a motivácia iných sa stáva cieľom rastúceho podozrievania. Prejavuje sa to ako nebezpečná a zrýchľujúca sa polarizácia, keďže sa spoločné ciele rozpadajú a množia sa tvrdenia o korupcii, vykorisťovaní a viktimizácii.
Konzervatívci môžu ponúknuť nielen filozofické a teologické alternatívy k úpadku viery, ktorá vedie k tejto nedôvere a podozreniu, ale aj praktický návod na usporiadanie života tak, aby utrpenie s ním spojené mohlo ostať znesiteľné a dobrodružnosť a stabilita života dostatočné. Hodnoty zrelosti, zodpovednosti, povinnosti, tradície, angažovanosti, pracovitosti a občianskej angažovanosti sú dnes kritizované a odmietané, považované za anachronické, dokonca pranierované, sú považované za problém , nie riešenie, zaobchádza sa s nimi ako s nečestnými a vykorisťujúcimi. V skutočnosti sú opakom, denné cnosti postoja a zvyku, ktoré stabilizujú, poskytujú nádej, zjednocujú – ponúkajú pravdivý a časom overený a okamžite aplikovateľný protijed na neživosť morálneho relativizmu, kultúrneho rozkladu, filozofickej ignorancie a osobného zmätku.
Zrelosť, obetavosť a odolnosť voči pokušeniu
Schopnosť oddialiť uspokojenie je charakteristickým znakom zrelosti a kľúčovou súčasťou procesu prispôsobovania sa realite budúcnosti (keďže súčasné činy majú budúce dôsledky) a zložitostiam, ktoré vyplývajú z nutnosti prispôsobiť krátkodobé individuálne potreby s požiadavkami sofistikovanej sociálnej reciprocity. To znamená, že každý musíme prijať, že ponesieme bremeno v súčasnosti, aby sme zabezpečili prežitie nášho budúceho ja a rovnako aj našich rodín a komunít, nielen teraz ale aj neskôr. Túto zrelosť je potrebné konzervatívcami rozoznať a podporovať ako správny a vhodný cieľ detstva a dospievania – ako stav, ktorý má byť uprednostnení pred skoršími štádiami vývoja, ako úctyhodnú, platnú a hodnotnú ambíciu rozvoja a ako predpoklad pre vznik komplexných, produktívnych sociálnych inštitúcií.
Manželstvo
Myšlienka, že sexuálna intimita je najlepšie obsiahnutá v medziach stabilného vzťahu, že muža a ženu by sa mali spájať ako trvalá jednotka, že deti potrebujú na optimálny vývoj minimálne dvoch rodičov opačného pohlavia, je znalosť tak veľmi blízko k univerzálnemu ľudskému poznaniu než čokoľvek iné doteraz objavené, šírené a etablované. Manželstvo poskytuje každému jednotlivcovi príležitosť na skutočnú intimitu, fyzickú a duchovnú; možnosť skutočnej, povznášajúcej komunikácie a psychického rozvoja; pevná platforma, z ktorej sa možno zapojiť do výzvy výchovy detí; a hlboké uspokojenie zo zapojenia sa do náročného, hodnotného a vyspelého snaženia. Kultúra pevne založená na princípe stabilnej monogamie je menej náchylná na hypersúťaživú mladú mužskú agresivitu, ktorá sa často prejavuje ako dôsledok žiarlivosti, osamelosti a existenčnej frustrácie; poskytuje ženám stabilitu potrebnú na odváženie sa otehotnieť a vystaviť sa zraniteľnosti spojenej so starostlivosťou o malé deti; a ponúka chlapcom a dievčatám vhodné vzory pre rozvoj stabilnej identity a modelov dospelosti. Konzervatívci by mali byť úprimní vo svojom obdive a podpore tohto najzákladnejšieho sociálneho usporiadania; všetky ostatné možnosti – akokoľvek by boli žiadúce; v spojení s nejakou hypotetickou utópiou – ako odsúdené na neúspech, prinajmenšom pri porovnaní a možno na nepredvídateľne veľké zlyhanie. To neznamená, že alternatívne usporiadania, či už sú formulované nevyhnutnosťou alebo túžbou, by sa mali bez rozmyslu, oportunisticky alebo kruto znevažovať. Znamená to, berúc do úvahy aj uvedené upozornenie, že zlatý štandard trvalých tradičných monogamných vzťahov by mal byť široko spoločensky uznávaný a odmeňovaný.
Rodina
Muž alebo žena, ktorí majú lojálnych, starostlivých rodičov; spoľahlivých, úprimných a čestných bratov a sestry; a deti spojené láskou a vzájomným rešpektom sú jednotlivci, ktorých si vážime, oslavujeme, podporujeme, spomíname a rešpektujeme. Preto nás všetkých treba povzbudzovať, aby sme s dobrou vôľou a poctivou odvahou oceňovali, zlepšovali a udržiavali naše vzťahy s našimi synmi a dcérami, otcami a matkami a bratmi a sestrami, aby sme stabilizovali a posilnili naše rodiny a urobili z nich skutočné piliermi širšej komunity. Konzervatívci môžu a mali by diskutovať a verejne a explicitne podporovať postoje a činy potrebné na podporu takejto rodinnej integrácie a mali by sa o to snažiť bez kompromisov pochybností alebo viny. Aktivity potrebné na zjednotenie rodín a ich posilnenie tvárou v tvár nepriazni osudu sú v podstate podobné tým, ktoré vytvárajú tiež spoľahlivé, produktívne sociálne inštitúcie na úrovniach sociálnej organizácie, ktoré obklopujú a zahŕňajú intímne a osobné. Správna a starostlivá prax na miestnej úrovni nás tak všetkých náležite pripraví na správnu a starostlivú prax voči našim priateľom, susedom, kolegom a spoluobčanom. Nič z uvedeného nemôže byť dôvodom pre zožierajúcu pochybnosť alebo podkopávajúci pocit viny.
Priateľstvo
Každému jednotlivcovi dobre slúži a dobre ho podporuje sieť priateľov, zjednotených v dobrej viere, zameraných na vzájomné dobro, schopných poskytnúť uistenie v časoch tragédie a zrady, schopných a ochotných úprimne oslavovať v časoch úspechu a triumfu. . Takéto priateľstvá nemôžu byť založené ani udržiavané v dôsledku dominancie, sily alebo nátlaku, ale s duchom reciprocity a dobrovoľnej účasti, charakteristickým znakom najproduktívnejších, najstabilnejších a najžiadanejších foriem ľudskej sociálnej organizácie. Ľudia obklopení priateľmi, ktorí pre nich skutočne chcú to najlepšie, no rovnako pri nich stoja v časoch neistoty, zmätku, cynizmu a zúfalstva, sú existenciálne – psychologicky a prakticky v oveľa stabilnejšom postavení; je oveľa menej pravdepodobné, že sa utopia v chaose a oveľa pravdepodobnejšie sa budú udržiavať a prekvitať v optimálnom stave. Spoločnosti zložené z jednotlivcov ukotvených v takýchto priateľstvách budú s väčšou pravdepodobnosťou stabilné, produktívne, charitatívne a veľkorysé.
Zamestnanie
Práca – práca alebo kariéra – je spoločensky hodnotená produktívna činnosť, najčastejšie obetovanie súčasného impulzu širšej komunite a budúcnosti. Je to potrebné (znova to je potrebné to zopakovať) nie preto, že jedna trieda, pohlavie alebo rasa dominuje inej, ale preto, že nedostatok je základným stavom života a na jeho riešenie je potrebné vynaložiť úsilie. Práca je často vnímaná cynicky ako prekliatie alebo ako náznak vykorisťovania a obetovania a skutočne sa môže prejaviť vo forme ponižujúcej, neudržateľnej a beznádejnej driny. Za optimálnych podmienok, psychologických aj sociálnych, je však práca požehnaním nielen preto, že absolútnu chudobu možno zmierniť úsilím, ale aj preto, že v úlohe dobre a verne vykonanej aj na tej najzákladnejšej úrovni účasti na snahe alebo podnikaní možno nájsť skutočný a trvalý zmysel. Správne vykonaná práca môže ponúknuť príležitosť na skutočný sociálny prínos; možnosť nadviazania trvalých priateľstiev a pracovných vzťahov; príležitosť na učenie a rast, osobný a praktický; poskytovanie odmien spojených s účasťou na hodnotnom a cennom podnikaní; zároveň aj skúsenosti potrebné pre informovaný a odborný pohyb vpred do širšieho, komplexnejšieho, sofistikovanejšieho, produktívneho a veľkorysého úsilia. Konzervatívci môžu z práce urobiť príklad ; môžu tento príklad začleniť do svojho úsilia presadzovať, zdôvodňovať a presadzovať slobodný trh; mali by sa usilovať o to, aby pravidlá upravujúce prácu boli spravodlivé a zákonné a usporiadané tak, aby oddanosť, úsilie a zásluhy boli odmenené zodpovedajúco, udržateľne a spravodlivo.
Občianska angažovanosť
Stabilita štátu a krajiny je v konečnom dôsledku závislá od integrity jednotlivca a rodiny. Miestna občianska úroveň funguje ako nevyhnutný sprostredkovateľ. Účasť v malých miestnych inštitúciách – kde často dochádza k skutočnému, hodnotnému a nevyhnutnému opevneniu a zmenám – je preto ďalším nevyhnutným predpokladom pre psychické zdravie, sociálnu jednotu a produktívny mier. Športové tímy, knižné a dramatické kluby, charitatívne nadácie, obchodné organizácie, politické strany a kostoly, synagógy a mešity – všetky ponúkajú spoločenskú hodnotu a zmysel skutočného prínosu, ktorý medziľudské spoločenstvo a zrelá a dobrovoľná služba druhým nevyhnutne poskytujú. Konzervatívci môžu pripomenúť odcudzeným a strateným, že mnohé vážne problémy, ktoré treba vyriešiť – a množstvo mysliteľných hier, ktoré by sa dali hrať a poskytovali by radosť – poskytujú horizont príležitostí závislých iba čisto od ochoty zapojiť sa. Konzervatívci by mohli pozvať nespokojných, či už mladých alebo starých, aby sprístupnili svoje služby tak, aby z nich mala úžitok komunita a tí, ktorí ich ponúkajú, boli vítaní, uznávaní a oceňovaní.
Úspech
Ctižiadosť v najvyššom a najpravdivejšom zmysle je motiváciou pohnúť sa vpred tvárou v tvár ťažkostiam – sklamaniu, frustrácii, núdzi, tragédii, zrade a zlomyseľnosti – a zapojiť sa do života odvážne, čestne, produktívne, úprimne a veľkoryso. Je to želanie a ochota rozvíjať skutočnú kompetenciu, nie snaha o narcistické sebauspokojenie; nie prejav vôle dominovať, vykorisťovať a utláčať; Túžba po úspechu je vo svojom najhlbšom prejave motiváciou najprv rozpoznať a potom prejsť cestou, ktorá poskytuje to najlepšie pre všetkých, na všetkých úrovniach schopností a príležitostí. Práve tento inštinkt zapojiť sa do takéhoto úspechu a vážiť si ho je súčasťou nášho najobdivuhodnejšieho morálneho zmyslu. Ambícia samotná, videná v tomto svetle, nie je ničím menším ako úplne obdivuhodnou túžbou znížiť zbytočnú bolesť a utrpenie, podporovať trvalo udržateľné šťastie a vytvárať bohatstvo a prosperitu, ktorá vytvára istotu, príležitosť a ďalšie príležitosti. Je lepšie dávať, ako dostávať – z týchto dôvodov, ako aj z tých, ktoré boli predtým naznačené – a najčistejšia a najobdivuhodnejšia forma úspechu je viac pre všetkých, a to spôsobom súčasne spravodlivým, udržateľným a veľkorysým.
Každý človek sa nemusí zúčastňovať na každej spoločenskej inštitúcii alebo spoločenskej akcii, ale je to skutočne vzácny prípad, ak človek dokáže žiť bez degenerujúcej biedy a cynizmu bez účasti na akýchkoľvek aktivítách a spoločenských väzbách.
To neznamená, že kreatívna výnimka – dokonca až odmietnutie, ak je to potrebné, určitých inak samozrejme nevyhnutných sociálnych noriem – je zbytočné, alebo bezcenné.
Znamená to však, že tvorivá produkcia, ktorá iba bezhlavo nedecimuje a neničí, sa musí uskutočňovať v širšom rámci spoločného predpokladu, vnímania a konania – so zdieľanou základnou hodnotou. Konzervatívci, ktorí chcú presadzovať a propagovať kánon západných hodnôt, preto môžu ponúknuť všetkým, ktorí sú beznádejní a stratení – aj keď by boli skutočne výnimoční – účel, príležitosť a podporu, ktorú možno nájsť v úsilí cesty vpred vo všetkých týchto rozmanitých oblastiach tradičného podnikania. Táto praktická orientácia a úspech tvoria najspoľahlivejšiu hrádzu proti často inak demoralizujúcim tragédiám, zradám, sklamaniam a ťažkým stratám, ktoré charakterizujú ľudské, až príliš ľudské, počatie a existenciu. Táto praktická orientácia, poskytovanie nádeje a stabilizácie slúži ako skutočný liek na zúfalstvo a horkosť, ktoré môžu podkopať všetku nádej, vyvolať krutý a pomstychtivý odpor a nebezpečne destabilizovať a ohroziť samotnú spoločnosť.
