Tento týždeň Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) zverejnilo nové údaje, ktoré ukazujú, že mladé dievčatá našej krajiny sú v stave absolútnej emocionálnej a duševnej krízy. Podľa CDC 57 % stredoškoláčok uviedlo, že v roku 2021 mali depresiu, v porovnaní s 36 % v roku 2011; 30 % uviedlo, že uvažovalo o samovražde, v porovnaní s 19 % v roku 2011. Počty sa výrazne zvýšili aj u chlapcov zo stredných škôl: 29 % stredoškolákov uviedlo depresívne symptómy, oproti 21 % v roku 2011; 14 % stredoškolákov uvažovalo o samovražde, pričom pred desiatimi rokmi to bolo 13 %.
Pseudovedeckí experti nášho národa z toho prirodzene obviňujú spoločenskú neznášanlivosť a nedostatok sexuálnej citlivosti. Nevadí, že viac detí ako kedykoľvek predtým sa vyhlasuje za členov neexistujúcich skupín identity (demisexuálne alebo rodovo nebinárne), mylne sa diagnostikujú s Tourettovým syndrómom alebo rodovou dysfóriou a dávajú sa do pozície obete krutej spoločnosti – presne tej spoločnosti, ktorá odmeňuje a povzbudzuje všetky takéto tvrdenia. Nevadí, že sme teraz prešli rodovou revolúciou, v ktorej sme vyhlásili, že biologický sex ako taký je pasé, heterosexuálne normy za tabuizované a mizogýnne a pokúsime sa vymazať – spolu so skutočnou sexuálnou dravosťou – veľa normálneho správania v mene hnutia #MeToo.
Problém, ako tvrdí CDC je v požiadavkách spoločnosti. Ako uvádza The Wall Street Journal, CDC odporúča „učiť deti o sexuálnom súhlase, zvládaní emócií a žiadať o to, čo potrebujú“; ďalej, „Školy by mali podporovať rodové a sexuálne aliancie, poskytovať bezpečné priestory a nápomocných ľudí pre LGBTQ+ študentov, kam môžu ísť po podporu, a zabezpečiť presadzovanie politík proti obťažovaniu.“
Áno, odpoveďou na päť desaťročí sociálneho ľavičiarstva, ktorého výsledkom sú dve generácie odtrhnuté od duševného zdravia, je… viac sociálneho ľavičiarstva!
Alebo, každá spoločnosť, ktorá sa pokúša zničiť všetky pravidlá, roly a sprostredkujúce inštitúcie zaťažené tradičnými hodnotami, skončí tak, že opustí svoje deti – to všetko v mene tolerancie a rozmanitosti.
Okradli sme mladých mužov o zmysel ich významu: povedali sme im, že nemusia byť živiteľmi, ochrancami alebo obrancami, a že aj keď sa o to usilujú, sú z nich bigotné pozostatky minulosti. Namiesto toho sa mladým mužom hovorí, že by sa mali odsunúť do roly „mužských feministiek“, odsudzujúcich svoju vlastnú „toxickú maskulinitu“ a vyhýbať sa záväzkom, ktoré menia chlapcov na mužov.
Okradli sme mladé ženy o akýkoľvek zmysel pre miesto, čas alebo účel: povedali sme im, že nemusia hľadať manžela, usilovať sa o pôrod a výchovu detí, ani sa pripravovať na vybudovanie domova. Namiesto toho sme im povedali, že môžu utiecť pred vlastnou biológiou, vyhlasovať sa za chlapcov a nie za dievčatá, odďaľovať pôrod na neurčito, venovať sa veciam, ktoré sú údajne tie skutočne dôležité: licencia na sex, viac odpracovaných hodín, popíjanie vína so slobodnými priateľmi.
Toto všetko sme spravili z dôvodu, že nie deti sú na vrchole našej civilizačnej hierarchie, ale záujmy dospelých. Dospelí na Západe čoraz viac vnímajú deti buď ako bremeno, a tak sa im vyhýbajú, alebo ako overovateľov ich vlastného zmyslu pre subjektívnu sebaidentitu, čo si vyžaduje indoktrináciu do liberálnejších foriem sociálnej organizácie.
A teraz na to doplácajú deti.
Sociálna ľavica už desaťročia ovláda prakticky všetky páky kultúry a politiky. Teraz požadujú väčšiu kontrolu, aby zmiernili následky chaosu, ktorý vytvorili. Odpoveď je, samozrejme, presne opačná: oživenie tradičných zdrojov múdrosti a hodnôt, opätovné vštepovanie morálky a povinnosti. Ak naša spoločnosť rýchlo nezvráti situáciu, následky pre našich mladých ľudí budú úplne katastrofálne.