Nevidíme predmety, nepremýšľame o nich, nehodnotíme ich a potom sa rozhodujeme, ako s nimi konať – alebo, ak áno, robíme to zriedkavo, pomaly a s množstvom myšlienok. Namiesto toho vidíme prekážky alebo cesty s nástrojmi, ktoré nás posunú vpred. Keď pred vami nie sú žiadne prekážky – keď je pekná rovná cesta – zažívate pozitívne emócie. Myslíte si: „Toto je úloha, ktorú môžem prevziať. Plavba je jasná. Je to dobrý deň.” Keď je pred vami prekážka, zažijete trochu sklamania a úzkosti. Pomyslíte si: „Zvládnem tú prekážku?“ Ak ste to už urobili predtým, budete si celkom isto myslieť: „Môžem kráčať vpred a potom obísť prekážku. Je to menšie narušenie vnímania súboru zručností, ktoré používate na usporiadanie sveta. Je to menší chaos. Ak však neviete, ako sa zapojiť do obchádzania, potom by ste sa nedokázali dostať z bodu A do bodu B; to by bol problém pre váš plán. Keď váš vnemový súbor — štruktúra, ktorú používate na usporiadanie sveta; plán, cez ktorý sa pozeráte na zložitosť sveta – odhaľuje nedostatočnosť, ktorá potom destabilizuje vaše emócie.

Bez ohľadu na to musíte niekam ísť a musí existovať cesta, aby ste sa cítili dobre. Ak je tento plán neudržateľný alebo sa destabilizuje, potom vás zaplavia negatívne emócie: frustrácia, sklamanie, hnev a predovšetkým úzkosť. Ale všetky tie emócie sa nejako prelínajú. Môžete cítiť hnev, pretože sa musíte prebojovať cez prekážku; frustráciu, pretože možno budete musieť urobiť nový plán; sklamanie, pretože ste venovali prácu plánu a ten nevyšiel; a úzkosť, pretože teraz je pred vami príliš veľa možností. Ľudia teda nemajú radi, keď sa im narúšajú plány. Dôvodom je, že ich plány sú priamo spojené s ich emocionálnym vnímaním sveta.

To je dobré vedieť: Vaše plány sú priamo spojené s vašim emocionálnym vnímaním sveta. Napríklad, ak sa rozhodnete, že pôjdete na večeru do kórejskej reštaurácie a ukáže sa, že nemôžete – možno budete musieť ísť do gréckej reštaurácie – koho to zaujíma? (Pokiaľ neznášate grécke reštaurácie.) Kórejská reštaurácia je celkom dobrá a grécka reštaurácia celkom dobrá. Ale stále vás bude hnevať, že sa vaše plány zmenili. Prečo? Pretože keď sa vaše plány zmenia, štruktúra, ktorú používate na stabilizáciu vášho vnímania sveta, je narušená. Na chvíľu vás to uvrhne do stavu chaosu.

Ako veľkého chaosu? Toto je zaujímavé. Nevieme. Ak sa jedného rána zobudíte a bolí vás bok, čo to znamená, že vás bolí bok? Neviete. Možno to znamená, že ste si natiahli sval. Možno to znamená, že máte rakovinu a ostávajú vám len mesiace života. Je tu celá škála možností. Niektorí ľudia budú predpokladať jednu vec a niektorí ľudia budú predpokladať druhú – a všetci budú mať niekedy pravdu. Otázka teda znie, ako niečo také kalibrovať? Odpoveď je, že to zvykneme hádať emocionálne. Máme stanovené body pre negatívne emócie a niektorí ľudia by boli z malej anomálie oveľa nervóznejší ako iní. Možno pôjdu do nemocnice a nezomrú, alebo možno budú celý čas šalieť a budú hypochonder. Takáto nervozita má svoje výhody a nevýhody. Možno je ten druhý emocionálne stabilný a na nič sa nepýta, ale kým sa dostanú do nemocnice, je už neskoro. To je jeden zo spôsobov, ktorý hádate. Je to dané z veľkej časti geneticky — nie úplne, ale z veľkej časti.

Ďalšou časťou je vaša pozícia v hierarchii. Ako bezpečne sa v živote cítite? Kto vie? Je vhodné pýtať sa, či ste vo veciach dobrý. Ak ste vo veciach dobrý, objaví sa problém a pravdepodobne ho dokážete vyriešiť. Ako teda viete, či ste vo veciach dobrý? Jedna odpoveď by mohla byť: Iní ľudia si myslia, že ste vo veciach dobrý, pretože sa skutočne porovnávate s inými ľuďmi. Takže ak sa ukáže, že ste v hierarchii dosť vysoko, čo naznačuje určitý stupeň kompetencie – potom váš nervový systém, pod kontrolou serotonínového systému, tlmí vaše negatívne emócie. Hovorí: „Keď zvážime všetky veci, pravdepodobne ste celkom v bezpečí.“

To však tiež znamená, že sa vám nepáči, ak je vaša pozícia v hierarchii dominancie spochybňovaná. Pretože ak vás zvrhnú v hierarchii nadol – napríklad ak vás vyhodia – spôsobí to zmätok vo vašej serotonínovej funkcii. Kvôli tomu budete porazený. Potom ste oveľa náchylnejší na negatívne emócie. A kto to chce? Preto ani neradi strácate argumenty. Trochu skĺznete v hierarchii dominancie a emócie sú trochu destabilizované. Takže namiesto toho si myslíte: „Mám pravdu.“ Prečo? Pretože chcete udržať svoju neurochémiu pod kontrolou – a niet divu.

Niekedy je však lepšie učiť sa, ako trvať na tom, že máme pravdu, pretože učenie funguje lepšie pre budúcnosť.