Existuje princíp, ktorý riadi konzervatívne myslenie, čo je v skutočnosti odvodené od Katolíckej cirkvi a potom ešte hlbšie odvodené zo staršej biblickej tradície založenej na starozákonnom príbehu Exodus, že správne riadenie – správne rozdelenie zodpovednosti – by sa malo riadiť princípom subsidiarity. Rovnako toto objavil aj Edmund Burke. Je to veľmi dobrá myšlienka a myslím si, že aj správna. Je to jedna z vecí, ktorá ma priťahuje na konzervatívnom myslení.

Predstavte si štát, kde je jediný výkonný orgán, ktorý má všetku moc a ľudia nemajú žiadnu. Považovali by ste to za tyraniu a to samozrejme nie je žiaduce. A potom si možno pomyslíte: ‚Aká je alternatíva k tyranii?‘ Mohli by ste povedať: ‚Nuž, priama demokracia, kde hlas ľudu vládne zvrchovane a vodca musí nasledovať rozmary davu.‘ Ale problém je v tom, že nie je také ľahké zistiť, čo si dav myslí, a celý systém sa môže stať obeťou náhle vznikajúcich, zle organizovaných, deviantných impulzov.

Takže to, čo urobili zakladatelia amerického štátu a tiež mnohých iných štátov, je vytvorenie série sprostredkovateľských štruktúr moci. Môžete ich hierarchicky usporiadať. Našli by ste tu oblasť pre zodpovednosť jednotlivca, oblasť pre zodpovednosť manželského páru, rodiny, miestnej komunity, potom mesta, ďalej okresu alebo kraja a napokon krajiny. Každá z týchto úrovní by mala na starosti, aby prevzala čo najväčšiu zodpovednosť za to, čo môže zastrešiť na danej úrovni. Vzťah medzi všetkými týmito úrovňami by sa mal riadiť zásadou, že ak sa niečo môže rozhodnúť na nižšej úrovni, tak by sa na nej o tom aj malo rozhodnúť.

Dôvod, prečo je to užitočné, je dvojaký. Jedným z nich je, že je to naozaj dobrý spôsob delegovania zodpovednosti. Je to veľmi efektívne, ak každý hrá svoju rolu. Druhým je – toto je ďalšia vec, ktorú majú konzervatívci skutočne na svojej strane – ak štát urobí všetko za vás, povedzme, v istom zmysle ste v bezpečí, aj keď nie preto, že ste zaviazaní zhovievavosti štátu. To sa dá ľubovoľne odobrať. Nevýhodou však je – toto je jedna z nevýhod univerzálnych návrhov základného príjmu – je to ako, čo do pekla máte robiť, ak štát robí všetko za vás? Dobre, ste v bezpečí. Ale aký je potom váš život? Nemáte žiadny účel. Predstavte si – čo by mohli ponúknuť liberálnejší konzervatívci – že zmyslom života nie je bezpečnosť a nasýtenie, pretože nie ste len prerastené dieťa. Namiesto toho si predstavte, že zmyslom vášho života je niečo ako zodpovedné, produktívne a ušľachtilé dobrodružstvo.

Potom by výzva znela: Urobte priestor pre ľudí, aby sa mohli prejavovať. Následne má každý svoju rolu a nikto nie je podriadený niekomu inému. Existovala by hierarchická štruktúra a niektorí ľudia ako napríklad vy, by boli vedúci určitých úrovní. Ale vaša moc – vaša autorita a vaša zodpovednosť – by bola správne vymedzená. A ďalšie činnosti, ktoré by robili všetci ostatní, naprieč celou úrovňou hierarchie, až po riadenie ich vlastného podniku, by bolo v istom zmysle rovnako zmysluplné a rovnako kľúčové. Pripadá mi to ako mimoriadne užitočná vízia vládnutia, najmä v období po fiasku s COVIDom.